Prečo a akým spôsobom sa environmentálne problémy stávajú v súčasnosti čoraz viac medzinárodnými problémami?
Prečo a akým spôsobom sa environmentálne problémy stá-vajú v súčasnosti čoraz viac medzinárodnými problémami?
Úvod
Počet obyvateľov na Zemi sa neustále rastie, tým sa zvyšujú i nároky na výkon alebo proces výroby, najmä v priemyselnej časti. Pri tejto činnosti človek úmyselne či nepriamo ničí i prostredie okolo seba. Ľudstvo pri zabezpečovaní svo-jich potrieb postupne poškodzuje zložky životného prostredia, degradu-je, devastuje a znečisťuje pôdy, znečisťuje rieky a ovzdušie. V minulosti škodlivé zásahy do životného prostredia, spôsobené človekom, nepredstavovali také veľké poškodzovanie ako dnes. Každá krajina v súčasnosti zápasí s niektorými envi-ronmentálnymi problémami, ktoré majú lokálny, regionálny a národný cha-rakter. Už len vysporiadanie sa s takýmto bremenom na miestnej úrovni v rámci štátu je pomerne zložitý a komplikovaný proces. Na zvládnutie globálnych envi-ronmentálnych problémov sa vyvíjajú medzinárodné environmentálne režimy.
Čo je vlastne environmentálny problém? Environmentálny problém je aká-koľvek zmena stavu fyzického prostredia, ktorá je vyvolaná ľudským zásahom do fyzického životného prostredia, a má účinky, ktoré spoločnosť z hľadiska svojich noriem považuje za neprijateľné.
Z uvedenej definície možno vyvodiť, že environmentálnym problémom je zásah do fyzického prostredia (prirodzeného systému) a nie do spoločenského pros-tredia (teda napr. konzumácia a predaj drog v mestách a podobne), že musí ísť o ľudský zásah, či už zámerný alebo spôsobený nedbanlivosťou alebo necitlivosťou voči životnému prostrediu (napr. úbytok stratosferického ozónu, odlesňovanie). Teda napr. sopečnú činnosť a zemetrasenia nepovažujeme za environmentálny problém, aj keď spôsobujú značné problémy životného prostredia, v tomto prípade ide o prírodné katastrofy. Zároveň možno pozorovať že za environmentálny prob-lém sa považujú len také zásahy, ktoré sú z hľadiska spoločnosti klasifikované ako neprijateľné. Problematické v tomto aspekte sa práve javia rôzne ľudské postoje a konvencie v rôznych častiach sveta – všeobecne prijaté normy, ktoré sa líšia často podľa toho, čo ktorá spoločnosť považuje ešte za prijateľné, a tiež podľa toho, aké sú podľa spoločensko-politickej scény určené priority medzi normami a záujmami.
Čiže možno povedať, že podstatu environmentálneho problému tvorí jeho fyzická dimenzia, spoločenská dimenzia a normatívna dimenzia.
Prečo sa stávajú environmentálne problémy problémami medzinárodnými, čo k tomu prispieva
Najmä v posledných storočiach vývoja ľudskej spoločnosti možno pozorovať jav, ktorý možno obrazne popísať, akoby sa neustále s dobou a rozvojom ľudskej spoločnosti „svet zmenšoval“ z hľadiska poznania a využívania našej planéty. To čo pre človeka v spoločnosti lovcov – zberačov predstavovalo niekoľkodennú púť pešo, v dnešnej dobe možno prekonať autom po diaľnici za niekoľko minút alebo hodín, za pár hodín možno preletieť lietadlom na opačný koniec planéty, čo trvalo more-plavcom dlhé mesiace. S rozvojom schopností, vedy a možností ľudskej spoločnosti možno sledovať nárast problémov v oblasti životného prostredia, ktoré boli sprie-vodným javom tohoto pokroku. Kmeň pravekých lovcov ovplyvňoval len nepatrné územie, na ktorom lovil, pôsobil a mal svoje osídlenie. V dnešnej dobe je známa globalizácia aktivít ľudskej spoločnosti, ktorú nasledujú ruka v ruke aj problémy v oblasti životného prostredia, environmentálne problémy, s touto činnosťou súvi-siace.
Globalizácia je proces integrácie spoločnosti na rádove vyššej geografickej úrovni, ako sa udialo v doterajších etapách vývoja ľudskej spoločnosti. Ku globali-zácii prichádzalo v podstate neustále, nakoľko ide o prirodzený proces spätý s rozvojom a pokrokom technológií v ľudskej spoločnosti, od úrovne lokálnej, k úrovni regionálnej a národnej až medzinárodnej. Hnacím motorom je globalizácia ekonomických aktivít, svetový obchod, závislosť ekonomického rozvoja niektorých krajín na dovoze zdrojov z iných častí sveta (Japonsko – závislosť na dovoze drev-nej suroviny, obilnín, sóje), ktoré prepojujú výrobu a trhy rôznych krajín, prostred-níctvom obchodu s tovarom a službami (napr. turistický ruch), pohybu kapitálu, technológií a informácií, vzájomne prepojené vlastnícke vzťahy a riadenie nadná-rodných spoločností. Termín globalizácia označuje trend posunu ekonomickej in-tegrácie v geografickom meradle.
Problematika „zmenšovania sveta“ sa týka takisto i environmentálnych problémov sprevádzajúcich ľudskú činnosť. Nemožno prikázať ozónovej diere zdr-žovať sa len nad územím krajiny, ktorá je najväčším producentom látok redukujú-cich vrstvu stratosferického ozónu, ako nemožno zadržať kyslík vyprodukovaný lesmi nad krajinou s vysokou lesnatosťou, nemožno zakázať imisiám z krajín s nízkym stupňom ochrany čistoty ovzdušia, prúdiť na územie krajiny s prísnymi normami na jej ochranu, nemožno zamedziť rozptýleniu skleníkových plynov, aj keď je to nespravodlivé voči krajinám, ktoré nie sú ich producentmi vo zvýšenej miere. Úbytok druhov na našej planéte, znižovanie biodiverzity a genetickej zá-kladne je ochudobnenie celej dnešnej ľudskej spoločnosti a budúcich generácií. Uvedenými spôsobmi a práve preto sa lokálne a regionálne environmentálne prob-lémy v čoraz väčšej miere stávajú problémami medzinárodnými. Medzinárodné environmentálne problémy sú spojené hlavne s problémov vyčerpávania neobnovi-teľných zdrojov (fosílne palivá – ropa, zemný plyn a uhlie), poškodzovania a úbytku zdrojov obnoviteľných (napr. tropické lesy a lesy vôbec), a s problémom znečisťo-vania všetkých zložiek životného prostredia (voda, pôda, ovzdušie) ako aj prírod-ných ekosystémov.
Najväčšie medzinárodné ekologické problémy sú spojené hlavne s problematikou:
1. znečisťovanie ovzdušia /poškodzovanie zdravia ľudí (imisie a znečisťujúce látky v ovzduší), kyslé dažde, skleníkový efekt, zväčšovanie ozónovej diery)
2. znižovanie tvorby kyslíka (najmä výrub tropických dažďových pralesov)
3. znečisťovanie vôd (tečúce vody, moria, oceány, ohrozenie zdrojov pitnej vody)
4. úbytok a znehodnocovanie pôdy (napr. odlesňovaním, pesticídy, kyslé dažde a pod.)
5. nadmerné čerpanie nerastných zdrojov (fosílne palivá, rudy a iné nerastné suroviny)
6. nárast objemu odpadov a problémy ich odstraňovania (hlavne novovytvorené materiály, ktoré nemožno rozkladať prirodzenými procesmi – plasty a iné)
V poslednej dobe možno zaznamenať nárast miery environmentálnych problémov v oblasti znečistenia atmosféry /znečistenie ovzdušia v mestách, acidifi-kácia veľkých oblastí, poškodenie ozónovej vrstvy, klimatické zmeny na Zemi/, v oblasti nárastu koncentrácie fosfátov a dusíka v pôde /eutrofizácia povrchovej vody, prítomnosť hnojív v pôde a povrchových vodách, globálne narušenie potravi-nových reťazcov/, ako aj znepokojenie nad stavom životného prostredia /miznutie vzácnych druhov rastlín a živočíchov, zachovanie regionálnych ekosystémov, za-chovanie biodiverzity vo svete/.
Pritom existuje celý rad globálnych javov, ktorý s procesom globalizácie nemá nič spoločného, ako je šírenie priemyselnej revolúcie, urbanizácie či demo-grafického šírenia populácií do rôznych častí sveta, ktoré majú s globalizáciou spo-ločné iba to, že pre jej rozvoj vytvorili vhodné podmienky, a tak aj pre výskyt a narastanie medzinárodných environmentálnych problémov.
Akým spôsobom sa environmentálne problémy stávajú medziná-rodnými
Naša Zem je vlastne uzavretý systém. Uzavretý systém je taký systém, ktorý si so svojim okolím vymieňa energiu, ale nie hmotu. Zem je takýmto systémom, lebo vymieňa energiu so svojim okolím (vesmírom), ale celkové množstvo hmoty na našej planéte zostáva konštantné. Človek pri uspokojovaní svojich potrieb často vytvára nové materiály, v prírode sa prirodzene nevyskytujúce /plasty, rádioaktívny odpad.../, keď sa výrobok stane nepotrebným, nie je biologicky rozložiteľný v prírode. Takýmto spôsobom nastáva problém s hromadením odpadu, ktorý sa často snažia rozvinuté krajiny vyviezť do krajín tretieho sveta i za úplatu, pričom sa chudobné krajiny snažia takýmto spôsobom získať finančné prostriedky. Pri prie-myselnej výrobe sa spotrebúva energia uložená v fosílnych zdrojoch energie nehos-podárnym spôsobom, dochádza k oveľa väčšiemu plytvanie energie v porovnaní s využívaním energie v prírodných procesoch. Živé organizmy produkujú len tie látky, ktoré potrebujú pre život, a teda energiu využívajú veľmi úsporným spôso-bom.
V procese evolúcie sa príroda nemôže tak rýchle prispôsobiť zmenám, aké zaznamenáva svet pod vplyvom ľudskej činnosti v posledných desiatkach rokov. Rýchlosť evolučného prispôsobenia sa meniacim sa podmienkam je ohraničená prirodzeným výberom /zákon variácie, zákon dedičnosti, zákon prirodzeného výbe-ru/, fyziologickými a evolučnými prostriedkami a časom generácie.
Akým spôsobom sa teda stávajú environmentálne problémy medzinárod-nými problémami? Ako príklad na vysvetlenie môžeme vhodne použiť skleníkový efekt. Koncentrácia skleníkových plynov /CO2, metán, CFC, NOx a iné/ v atmosfére sa antropogénnou činnosťou neustále zvyšuje. Pravdepodobným dôsledkom tohto procesu bude zvýšenie teploty atmosféry, a s tým spojené stúpanie hladiny oceánov vplyvom topenia sa kontinentálnych ľadovcov /pozor - nie plávajúceho ľadu/, čo bude mať katastrofálny následok na život civilizácií v prímorských oblastiach. Ú-činky nemožno presne predpovedať, možno ich len predpokladať na základe správ-ne zvoleného modelovania, ale nemožno nečinne čakať, ak sa nič nepodnikne, vývoj je nevratný. Uvedený skleníkový efekt má celosvetový vplyv, t.j. ide o medzinárodný environmentálny problém.
Ako zapadajú problémy rozvoja a rozdeľovania do vzájomných politických závislostí
Pri analýze environmentálnych problémov v medzinárodnom kontexte je asi najpodstatnejším problémom vzťah medzi environmentálnymi problémami a úrovňou ekonomického rozvoja, pričom závažný význam má rozdielna úroveň ekonomického rastu v rozličných častiach sveta /rozdiel Sever – Juh, Východ – Západ, rozvojové krajiny – rozvinuté krajiny/ a s týmto rozdielom súvisiace typické environmentálne problémy pre danú skupinu krajín. Nerovnomerné rozdelenie bohatstva je jedným z najväčších nebezpečenstiev pre prírodné prostredie našej planéty, ak sa na ňu pozeráme ako na uzavretý nedeliteľný ekosystém. Veľa envi-ronmentálnych problémov je pevne zakorenených v medzinárodných ekonomic-kých a politických vzťahoch, tieto problémy sú často otázkou medzinárodnej nerov-nosti.
Pád socialistického systému postavil environmentálne problémy v bývalom východnom bloku do nového postavenia. Snaha transformovať ekonomiky je spoje-ná s obmedzeniami a problémami pri ochrane životného prostredia. Juh, hlavne krajiny ako India, Čína, Brazília, Mexiko, Tchaj-wan, bude čoraz vo väčšej miere pôvodcom globálnych environmentálnych problémov, vzhľadom na populačný rast, technický pokrok a ekonomický rast. Nemožno opomenúť ani problémy /utečenci, znečistenie vody a pôdy, rozvrátenie ekonomiky, politických a spoločenských prio-rít/ vyvolané snahou o prerozdelenie moci ako aj zdrojov a bohatstva za použitia sily, t.j. vojnové konflikty /Somálsko, Juhoslávia, Čečensko, Afganistan a iné/.
Dôležitý je i význam problému distribúcie, kto bude hybnou silou pri rieše-ní environmentálnych problémov a kto bude z toho profitovať, kto viac a kto menej, kto koľko prispeje, brzdou je i roztrieštenosť politických systémov vo svete, medzi-národné obmedzenia /GATT – Medzinárodná dohoda o cenách a obchode, MMF – Medzinárodný menový fond, Svetová banka/. V zadĺžených rozvojových krajinách niet finančných prostriedkov na prijatie potrebných opatrení, no ak bohaté krajiny neprispejú environmentálnej politike chudobným krajinám, vyjdú nazmar i opatrenia prijaté u nich doma /globálne životné prostredie/. Pritom problémom nie sú samotné princípy /GATT a pod. / alebo svetový obchod, ale problém je v prístupe. Vhodným prístupom možno napomôcť ochrane životného prostredia /vývoz a dovoz technológií, šetrenie zdrojov, účelné využívanie výroby podľa pred-ispozícií krajiny a pod./.
Záver
Vývoj medzinárodných a globálnych environmentálnych problémov možno len od-hadovať a špecifikovať s príslušnou mierou neurčitosti podľa zvoleného modelu. Kritéria pre modelovanie však odrážajú postoje, princípy a priority spoločnosti, ako aj vedecké poznatky a pokrok v tejto oblasti. Otázka prijatých opatrení a stratégií odráža i náš vlastný etický postoj. No ak sa dnes neprijmú potrebné opatrenia, v budúcnosti už môže byť neskoro, vzhľadom na čas prejavu zmien. Obeťami našej nevšímavosti sa stanú budúce generácie.
PŘIDEJTE SVŮJ REFERÁT
Tisknout -
Poslat(@) -
Stáhnout -
Uložit->Moje referáty -
Přidat referát