Choroby ciev

Angiológia (náuka o cievach) je samostatný špecializovaný odbor internej medicíny, ktorý sa zaoberá najmä diagnostikou, posudzovaním, prevenciou, liečbou i výskumom cievnych chorôb a porúch periférnej cirkulácie.

Cievne choroby sú najzávažnejším zdravotníckym, sociálnym a ekonomickým problémom nielen v Slovenskej republike. Rozdeľujú sa na dve veľké skupiny: 1) Funkčne podmienené poruchy (vazoneurózy)
2) Organicky podmienené poruchy artérií a mikrocirkulácie

FUNKČNE PODMIENENÉ PORUCHY ( VAZONEURÓZY )
sú periférne cievne poruchy, sprevádzané rôznymi poruchami mikrocirkulácie, čo môže byť vyvolané viacerými príčinami. Patria sem:
Raynaudov fenomén je najčastejšia a najznámejšia záchvatovitá forma vazoneuróz. Je vyvolaná chladom
alebo psychoemocionálnym stresom.
Akrocyanóza je trvalá porucha na akrách dolných a horných končatín, ktorá sa prejavuje plošnou cyanózou
kože, pocitmi chladu a miernou potivosťou.
Livedo reticularis je trvalá škvrnitá alebo sieťovitá cyanóza kože.
Erytromelalgia je zachvatovitá vazoneuróza, ktorá je akýmsi opakom Raynaudovho fenoménu.

ORGANICKY PODMIENENÉ PORUCHY sa podľa toho, či organická porucha nespôsobuje alebo spôsobuje zužovanie priesvitu ciev až ich prípadné upchatie s poruchami prietoku krvi a inými následkami, rozdeľuje na dve podskupiny: 1) Neobštrukčné choroby a poruchy
2) Obštrukčné choroby a poruchy
Medzi jednotlivými skupinami sú veľmi tesné vzájomné vzťahy. Klinicky najvýznamnejšími sú jednoznačne obštrukčné choroby tepien.

Neobštrukčné organické poruchy ciev
Aneuryzma (tepnová vydutina) je abnormálne vydutie oslabenej steny tepny. Vydutina môže byť spôsobená ochorením, poranením, alebo môže byť vrodená a vzniká zvyčajne pri oslabení svalových vlákien v strednej vrstve tepnovej steny. Prietokom krvi sa vydúva a môže prasknúť. Vo vydutinách prúdi krv turbulentne, čo podporuje aj vznik trombózy. Hoci sa vyskytuje kdekoľvek v tele, najčastejšie postihuje aortu a obyčajne sa lieči chirurgicky. Môže byť vrodená alebo získaná. Ateroskleróza je u nás najčastejšia príčina aneuryziem.

Obštrukčné organické poruchy ciev
Sú to klinicky najvýznamnejšie cievne choroby, pretože spôsobujú nedokrvenosť- ischémiu.
Artériosklerózy sú nezápalové choroby so sklerotickou tendenciou tepnovej steny. Patria sem Monckebergerova
skleróza, arterioloskleróza, diabetická angiopatia ale aj najvýznamnejšia, najčastejšia, veľmi zákerná a komplexná systémová choroba tepnového systému – ateroskleróza. Rizikové faktory pre vznik aterosklerózy sú napríklad: fajčenie, hypertenzia, alkohol, telesná inaktivita, nedostatok stopových prvkov, stres atď.
Medzi zápalové obštrukčné ochorenia ciev patrí arteritída, pre ktorú je charakteristická zápalová bunková infiltrácia cievnej steny tepien, ale aj iných krvných ciev. Ďalej je to trombóza, ktorá vzniká len výnimočne v zdravej, nepoškodenej cieve, čo býva pri zmenách krvného prúdu (šok, zlyhanie srdca atď.) alebo z neznámych príčin. Väčšinou sa vyskytuje pri chorobách tepien s poškodenou cievnou stenou. Pri prerezaní alebo porušení cievy sa tvorí zrazenina brániaca strate krvi. Krvná zrazenina sa môže tvoriť i na neporušenej cieve, najmä ak tepna obsahuje tukové depozity, alebo ak je tepna či žila zapálená. Tieto zrazeniny, zvané tromby, vyvolávajú bolesť a stratu funkcie oblasti zásobovanej cievou, pričom môžu ohrozovať i život. Trombóza, ktorá sa nachádza v žilách sa nazýva flebotrombóza. Vzniká v hĺbkových žilách, kde spôsobuje čiastočný alebo úplný uzáver trombom a vzniká väčšinou len malá zápalová reakcia. Je to najzávažnejšia choroba žilového systému, jednak z hľadiska mortality (pľúcna embólia) a tiež dlhotrvajúcej chorobnosti a trvalých následkov (kŕčové žily).Ďalšou poruchou je embolizácia. Najčastejšou príčinou embólií sú tromby, vzduch, tuk, nádorové bunky, parazity ale aj kryštály cholesterolu. Je to jav, pri ktorom úlomky hmôt unáša krvný prúd a usídlia sa na inom mieste, ako vznikli. Zdrojom embólie býva najčastejšie choré srdce (infarkt myokardu), menej často ateroskleróza alebo aneuryzmy.
Pľúcna embólia je náhle upchatie riečiska krvnou zrazeninou (embolom), pochádzajúcou z uvoľnených trombov systému veľkého obehu alebo z dutín pravej časti srdca. Hlavné prejavy sú: dýchavica, dráždivý kašeľ niekedy s prímesou krvi, a bolesť na hrudníku. Najčastejšou chorobou periférnych ciev, ktorá postihuje asi 1/3 až ½ populácie je chronická vénová choroba dolných končatín „krčové žily“. Väčšina chorých má pocit zvýšenej únavy dolných končatín, pocit bolestivého napätia až kŕčovitú bolesť v nohách a v lýtkach, z čoho je odvodený slovenský názov. Defektné chlopne v hlbokých žilách dolných končatín môžu viesť k obrátenému toku krvi a jej hromadeniu v povrchových žilách, najbližších k povrchu kože. Tieto žily sa potom rozširujú, kľukatia a bolia, spôsobujú kožné vredy alebo opuchy končatín.

Maturita.cz - referát (verze pro snadný tisk)
http://www.maturita.cz/referaty/referat.asp?id=4140